piatok 24. júla 2015

The North Face Lavaredo Ultra Trail 2015 - GPS záznam

Tento záznam je žiaľ vďaka pomerne závažným nedostatkom hodiniek  Garmin Fenix 3 nekompletný. No som vďačný, že vôbec nejaký existuje, pretože už už to vyzeralo, že moje dáta sú nenávratne stratené.

Záznam odporúčam pozerať na PC a v pravom hornom rohu je potrebné prepnúť na metrický systém.

https://connect.garmin.com/modern/activity/818517225

štvrtok 23. júla 2015

The North Face Lavaredo Ultra Trail 2015, alebo ako si dospeláci plnia sny

 







Niekoľko slov na úvod



     Tesne po ukončení Pražskej stovky v decembri 2014 som sa rozhodol, že zo stovkami nadobro končím. Zaprisahával som sa, že už nikdy viac také utrpenie nechcem zažiť. Predpokladám, že takéto pocity zažilo veľa stovkárov, možno všetci. A väčšina stovkárov zažíva aj druhý pocit, ktorý príde veľmi skoro po tom, ako sa dotyčný jedinec po preteku spamätá. Tento pocit je túžba po tom, že EŠTE! Ešte jednu, a potom to asi nechám. Slovíčko asi je veľmi dôležité, pretože umožňuje slovo vziať späť. No a čo sa mňa týka, tento druhý pocit prišiel o dva dni po preteku, presnejšie počas cesty vlakom domov, vedel som, že aspoň EŠTE jednu chcem zažiť a samozrejme, hneď som si zaargumentoval, že táto bude posledná .... A pretože pôjde o poslednú stovku, tak by som ju chcel vo veľkom štýle predsa. Akonáhle som prišiel domov, sadol som za stroj a začal hľadať. Netrvalo dlho a objavil som - Lavaredo Ultra! Fúúú, to by bola bomba !!! Avšak po prečítaní registračných kritérií som vychladol - síce som kvalifikačné kritéria ohľadne počtu UTMB bodov spĺňal, no záujemcov je viac, ako môžu prijať a tak sa losuje. Pri mojom šťastí ma isto vylosujú .... ale medzi tými, čo neberú. No nevzdal som to a začal som pátrať a nakoniec som aj vypátral - v Česku. Dozvedel som sa, že český Salomon-run.cz  organizuje zájazd, ktorý okrem cesty, ubytovania garantuje aj miestenku na pretek!!!! A tak som po dohovore s mojou manželkou napísal ing. Janovi Weberovi, majiteľovi obchodu a prihlásil sa. Všetko vyzeralo úžasne, no začiatkom roku  som dostal mail, kde mi s ľútosťou oznámili, že zájazd sa pre nedostatočný záujem ruší. Dobrou správou bolo, že miestenka na pretek mi zostáva, ak budem mať záujem, dokonca som mohol prihlásiť aj dvoch svojich bežeckých kamarátov, ktorí chceli bežať kratší 47 km pretek - Cortina Trail. A záujem som rozhodne mal!!! Ing. Webera považujem za veľmi seriózneho a slušného pána, pretože mi hneď v niekoľkých veciach vyšiel v ústrety, za čo som mu nesmierne vďačný. Následne sme sa bezproblémovo elektronicky zaregistrovali. Okrem mňa náš miniatúrny team tvorili  rýchlobežka Maroš Hárenčák a bežecký nováčik Martin Kušnier alias Kuško. Zakiaľ čo Maroš mal za sebou niekoľko pretekov, Kuško dovtedy prakticky nebehal a už vonkoncom nie do kopca! Od tohto okamihu už šlo všetko hladko a naše systematické tréningy a celková príprava mohli začať. Približne mesiac pred začiatkom preteku sme si zabezpečili ubytovanie v hoteli vzdialenom približne 25 km od Cortiny D'Amprezzo.


Začiatok cesty (náš miniteam + Lenka Kyselicová)













 O preteku



     The North Face Laveredo Ultra (ďalej len LUT) je prestížny pretek, ktorý je zaradený do svetovej série ultra behov (Ultra-Trail World Tour), do ktorej patrí aj kultový UTMB. Pretek začínal v mestečku Cortina D'Amprezzo, snáď najkrajšej oblasti talianskych Dolomitov. Parametre trasy boli nasledovné: 119 km a 5850 pozitívnych metrov prevýšenia - skoro ako u nás vo Fatre.... Cortina Trail mal rovnaké miesto štartu a pre pretekára znamenal zdolať 47 km a 2650 m prevýšenia. LUT začínal 26.6.2015 o 23:00 a Cortina Trail 27.6. o 8:00 ráno. Kratší pretek mal spoločný začiatok a záver dlhšej trasy. Lepšiu predstavu získate pri zhliadnutí mapy a profilu trasy. Predpokladám, že vám práve začína tiecť slinka, nič si z toho nerobte, rovnako som sa cítil aj ja.


Mapa trasy LUT
Profil trasy LUT
Zoznam kontrol LUT

Mapa trasy Cortina Trail


Začiatok ....


     Do auta sme sadli ráno, jeden deň pred začiatkom preteku. Cesta bola príjemná a pomerne rýchla a podvečer sme ohúrení panoramatickými výhľadmi neskutočných kopcov boli na mieste. Ubytovanie bolo parádne, hotelík zašitý pod obrovským kopcom, síce skromný ale lacný - 60 Eur/noc za štvorlôžkovú izbu predstavoval polovičnú cenu ubytovania v Cortine. Ráno sme sa vybrali na Olympijský štadión, kde sa konala registrácia. Prišli sme dosť neskoro a tak sme si odstáli vyše hodiny v rade. Registrácia šla značne pomaly, čo mali na svedomí vykukovia, ktorí nemali kompletnú povinnú výbavu a snažili sa kontrolu rôznym spôsobom oklamať - napr. vytiahnuté podkolienky a na pol žrde spustené trenírky mali imitovať dlhé nohavice :). Organizátori ich však trpezlivo no neústupne presvedčili, čo všetko treba mať a tak to celé trvalo pridlho. Na druhej strane som sa nikam neponáhľal a tak mi to zdržanie vlastne nevadilo a v kľude som si mohol poobzerať konkurenciu, ktorá vlastne konkurenciou nebola. Pri registrácii sme okrem kontroly výbavy dostali tričko, čip so štartovým číslom (na ktorom bol veľmi vtipne a múdro (dole hlavou) vytlačený profil trate a dôležité telefónne čisla a igelitový vak, v ktorom sa dali transportovať náhradné veci do Rifugio Auronzo na 48 km. Vak bol dostatočne objemný na to, aby sa do neho zmestili napr. náhradné veci vrátane záložných tenisiek, gélov, batérii a podobne. Ja som túto možnosť plne využil (podobne ako takmer každý) a hlavne som si nechal poslať gély, ktoré som tak nemusel zo sebou vláčiť od štartu, no pribalil som aj náhradné oblečenie a rezervné obutie.  Na vak sa nalepilo štartové číslo a večer pred pretekom sa odovzdal organizátorom.  Pri registrácii sme tiež dostali druhé číslo, ktoré sa umiestnilo na tašku, v ktorej sme si nechali veci na prezlečenie po dobehnutí.  Po zaregistrovaní sme si pozreli Expo, kde ponúkali všakovaké lahôdky vo forme bežeckých pomôcok, odevov a topánok. Samozrejme nakupovali sme ako zmyslov zbavení, veď je treba využiť značné zľavy :). Deň nám ubehol pomerne rýchlo a už tu bol podvečer a záverečné balenie na pretek. Balili sme sa všetci a tak som zistil, že váha môjho vaku je asi dvojnásobná v porovnaní s vakmi mojich kamarátov. Hlavne, že som im zdôrazňoval, ako treba zvažovať každý gram! Popravde bol som na pokraji zúfalstva. Hoci som mal všetko prevážené, koncová " pocitová" váha mi pripadala neúnosná. A tak som začal prebaľovať .... z vaku mi postupne zmizol záložný zdroj na dobytie hodiniek a telefónu, z náhradnej batérie na čelovku Petzl Nao, som si zobral len akumulátor, nepremokavú bundu a nohavice som vymenil za ľahšie pertexové, dokonca som odpustil  trochu vody s fľašiek .... Viac sa robiť nedalo. A už tu bol večer a čas pobrať sa do Cortiny. Pobrali sme sa na pasta párty, kde sme si zajedli celkom dobré cestoviny, opakovane som si odskočil a nakoniec som do seba natlačil energetickú kašu B4 od Nutrendu. Nemal som pri sebe teplú vodu, ale šlo to zarobiť aj zo studenou. O 22:00 sme sa pobrali na námestie, kde štartoval pretek. Pretekárov tu zatiaľ nebolo veľa, no tušil som, že bude nával a tak som prezieravo zaujal pozíciu v prvej tretine štartového poľa. Moje predpoklady sa potvrdili, pár krát sme sa obzreli a zrazu bolo námestie plné pretekárov a už sa dopredu takmer nedalo dostať (teda okrem zopár "horolezcov", ktorí preliezali zátarasy). Vycucal som jeden dlhý a jeden krátky gél, ktoré som zapil pol litrom ionťáku. Stretávam skupinku krajanov a tak v tom dave vytvárame taký slovenský miniostrov. Zisťujem, že aj keď sa nepoznáme, máme spoločných známych, neuveriteľné. Ako sa štart blížil, atmosféra začala hustnúť, až sa dala krájať. Všetko na mňa pôsobilo, bežci, svetlá, diváci, kamaráti, predstava trate, ktorú si predstaviť ešte neviem a hlavne pocit začiatku nepredstaviteľného dobrodružstva.  Ja, čo som ešte pred dvomi rokmi vôbec nebehal a už vôbec nie do hôr, stojím tu na štarte s ďalšími spolubláznami. Neskutočné!





Alea acta est, čiže kocky sú hodené ...


 
    A je tu štart ... epická hudba, následné odpočítavanie a už sa celá masa hýbe. Tento pocit je zatiaľ najlepší, prišla úľava, že už to konečne začalo, no najviac na mňa pôsobia okolitý diváci, vystrkujúci na mňa ruky, aby som si s nimi ťapol ! Ja, chlapec z Martina !!! Bežím vyškerený ako lečo. Ešte pred koncom mesta čelo preteku začína naberaťpodľa očakávaní tempo, vedúci bežci sú už dávno preč a len občas preblikujúce čelovky v diaľke dávajú tušiť, že už ich ani náhodou počas preteku nestretnem.  Za mestom sa terén začína dvíhať a po krátkom asfaltovom úseku zatáčame do lesa. Čelovku zatiaľ nezapínam, pretože okolitý bežci svietia ako diví a tak šetrím batériu. Úvodná časť preteku je behateľná, vzdialenosťou aj stúpaním približne charakteru výbehu na Martinské Hole serpentínami. Nahor mi to ide celkom dobre a predbieham pomerne veľký počet pretekárov. Po dosiahnutí vrcholu sa terén sklápa a nasleduje klesanie, kde sa karty menia a napriek tomu, že bežím svižným tempom, ma mnoho bežcov predbehne. Takto to nakoniec bude takmer počas celého preteku. Na začiatku boli mnohí bežci premotivovaní a na môj vkus predbiehali na daný typ terénu dosť nebezpečne a aj ma to celkom vyvádzalo z vnútornej rovnováhy, pretože nerád niekomu zavadziam, no tiež som nemal záujem o vyvrtnutý členok hneď v úvode preteku. Nasledoval asi 7 km úsek po
dosť širokej ceste, pričom väčšia časť trasy bola rovinatá, prípadne s miernym stúpaním alebo klesaním. Tento úsek sa bežal veľmi dobre a šlo rýchlym tempom. Na psychiku pôsobilo dobre aj to, že na každej križovatke sa vyskytovali miestny fanúšikovia, ktorí oduševnene povzbudzovali. Zhruba na 18-tom km bola prvá občertstvovačka. Systém fungoval veľmi dobre - dobrovoľníci boli usmiati a ochotní. Na stanici sa dala doplniť voda alebo ionťák (podujatie spolusponzoroval Isostar) a dalo sa zajesť - syr, saláma, hrianky s nutelou či lekvárom, hrozienka, soľ ....   Chvíľku som si odpočinul no snažil som sa moc nezdržovať a utekal som ďalej. Charakter terénu bol dosť podobný predchádzajúcemu úseku. Nie príliš strmé behateľné stúpanie a následne svižný zostup. Tu sa začínali tvoriť prvé "vláčiky" bežcov, žiaľ pre charakter terénu som upustil od predbiehania a tak som musel prispôsobiť tempo, čo mi nerobí moc dobre. A tak prišla aj prvá kríza - začal som si cítiť stehná. Kým stihlo byť zle, bola tu druhá kontrola - Federavecchia, kde som mohol trošku vypustiť paru a načerpať energiu. Dobre mi to padlo. Pred kontrolným bodom sa opäť nachádzalo množstvo
fanúšikov a ich povzbudzovanie mi nalialo nové sily do žíl. Obdivoval som ich, pretože už bola hlboká noc a im sa nelenilo stáť von. Posilnený som vybehol do tmy a pokračoval ďalej. Stúpanie k jazeru Mizurina si moc nepamätám, pretože ma znovu rozboleli stehná a cítil som únavu. Akonáhle sa terén sklopil, užil som Carbonexovú tabletku a s prekvapením so zistil, že všetky ťažkosti, ktoré som dovtedy mal, do 10 minút úplne zmizli. Ba navyše som sa cítil plný síl. Tak sa stalo, že okolo jazera som prešprintoval ako by som bol na začiatku preteku. Začalo svitať. Za jazerom začalo stúpanie na najvyšší bod preteku - Lavaredo. Bol som stále plný síl a aj keď stúpanie bolo značné a nebehateľné, dokázal som rezkou chôdzou predbehnúť veľké množstvo pretekárov. Vám priatelia z Malej Fatry dokážem toto stúpanie prirovnať približne k výstupu na Kľačiansku Maguru. Na vrchole ma čakala teplá a útulná chata a hlavne môj vak s náhradnými vecami. Na chate bola teplá strava, maséri a vôbec full service. Jedine pán obsluhujúci časomieru sa tváril veľmi tajomne a ani za svet mi nechcel prezradiť moju aktuálnu pozíciu v bežeckom poli. Asi to bolo nejaké štátne tajomstvo a tak som sa s tým zmieril a ďalej moje umiestnenie neriešil. Popravde, bolo mi to dosť jedno.   Z vecí, ktoré som si mohol vymeniť som si zobral len gély a nasáčkovaný ionťák. Na občerstvovačke som strávil približne 20 minút a tak bol najvyšší čas pobrať sa ďalej. Z vyhriatej chaty sa mi do chladu moc nechcelo, no bolo treba ísť. Nasledujúcich 20 minút som bežal s otvorenými ústami, pretože som bol ohúrený neskutočnými výhľadmi. Bežalo sa okolo Tres Cimes a jednoducho to musíte zažiť aby ste pochopili. Tento úsekom bol rovinatý. Ako sme kopčeky obehli terén sa prudko sklopil a v technicky ťažkom teréne sa bežalo smerom dolu. Teda ja som väčšinou kráčal, pretože som bežať nedokázal. Každý dopad na tvrdé a ostré skaly mi spôsoboval bolesť. Na tento úsek nespomínam moc dobre. Po zbehnutí do údolia bolo potrebné prekročiť rieku. Čítal som si veľa filozofických úvah, či si treba vyzuť topánky alebo nie, no ja som to moc neriešil a rieku jednoducho prebehol. Dokonca to bolo príjemné ochladenie ubolených nôh.  Terén sa zrovnal a po menšom stúpani a klesaní nasledovala občerstvovacia stanica (kde mali zavárané ovocie -mňam). Konečne som bol za polovicou. Opäť ďalší boľavý zostup, ale vo veľmi príjmenom teréne - lesíku a následne sme sa
napojili na spoločný úsek s bežcami Cortina Trail. Terén sa zmenil na technický, kamenistý s pomerne príkrymi zrázmi a úzkymi chodníkmi, pre stúpanie sa bežať nedalo. Vycupitali sme na takú kamenistú až púštnu krajinu, ktorou pretekala rieka, ktorá za seou zanechala obrovské pole makadamu. V kombinácii s otvorenými terénom a páliacim slnkom dostalo telo ďalší úder. Aj tu sa niekoľko krát prekračovala rieka, no našťastie bol stav vody dosť nízky a tak som si namočil pravú nohu len raz.  Po nekonečnom, technicky náročnom ale zato nádhernom motaní sa po ostrých kameňoch konečne dobieham na občerstvovaciu stanicu Rif Col Gallina. Veľmi dobre mi padlo pivko, ktoré mi podal so sprisahaneckým žmurknutím jeden z organizátorov. Konečne sa terén zmenil na lesnú cestu a tak som dokázal bežať. Nasledoval výstup na druhý najvyšší vrchol preteku Rifugio Averau, ktorý pre mňa nebol zásadnejšie náročný. Hore hlavný sponzor zorganizoval osvieženie vo forme horúceho čaju, ktorý mi padol vhod. Zostup sa niesol opäť v znamení ťažkého technického terénu, ktorý som nedokázal bežať. Boleli ma premočené chodidlá a tiež som si cítil stehná. Hurá, som na predposlednej kontrole Passo Giau, situáciu mám pod kontrolou a kedže mi pivko na predchádzajúcej kontrole zachutilo, rozhodol som sa, že si kúpim v blízkej reštike druhé a takýmto spôsobom načerpám sily na finálne úseky. Prišla mi správa, že Maroš dobehol a že o Kuškovi nič nevie. Manželka s chlapcami ma povzbudzuje na diaľku a nalieva mi do žíl toľko potrebnú sebadôveru. Je
čas ísť a tak dopíjam pivo a v tom na stôl začínajú padať prvé kvapky dažďa ... do kelu! Nad horami sa zablysne a následne zahrmí. Presne to, čo som nechcel. Váham, či ísť ďalej. Pýtam sa časomerača, ako to s počasím vyzerá. S kľudným výrazom v tvári mi vysveľuje, že sa nemusím obávať, pretože búrka je podľa jeho údajov z počítača presne na opačnej strane ako je trasa. Keď mu ukazujem olovené mraky a blesky práve nad našou trasou tak len nechápavo krúti hlavou a vytrvalo tvrdí, že mám byť pokojný, pretože búrka je predsa inde. No čo už. Po krátkej úvahe na seba navliekam pertexovú bundu a gate  a rozhodujem sa pokračovať zavesený za malú skupinku bežcov. Hodinky na ruke mi zavibrujú a zhasnú - došla im energia. Aspoň že mám appku v telefóne a tak ho vyťahujem aby som ju spustil. Stihnem si ešte prečítať správu od Kuška, že aj on je v cieli a že ma počkajú na lavičke. Následne ešte stihnem zazrieť v rohu telefónu údaj o batérii - 1% a už nechápavo čumím na čiernu obrazovku. Do kelu!!!!! Zrovna teraz. Spomínam na externú batériu, ktorú som vyložil. Nedá sa nič robiť, treba pokračovať. Nadávam si popod nos, dážď je čoraz prudší, blesky nám lietajú nad hlavami. V snahe ukľudniť sa odhadujem vzdialenosť búrky - záblesk - jeden - báááác, hrom sa ešte dlho ozýva medzi horami. Takže som rovno v búrke. Paráda. Z dôverou zovriem karbónové paličky (mimoriadne dobrý vodič elektrického prúdu), sklopím hlavu a ako posledný z vláčika ticho nasledujem spolubežcov. Ani za nič ich nemienim nechať odísť, aj keď sa neskutočne jedujem na chlapa predo mnou, ktorý drží paličky za sebou spôsobom akoby lyžoval a tak sa mi  mihajú pred nosom... júúúj ako by som ho ! Zúrivo mu občas do nich udriem vlastnými palicami ale chlap nereaguje. Cestu moc nesledujem iba sa snažím vyhnúť bystrinám, ktoré rýchlo vznikajú na horských chodníčkoch. Všetko je premočené, my tiež. Spomínam na svoju nepremokavú výbavu, ktorú som nechal v náhradnom vaku. Búrka ustáva, ani si to neuvedomujem, no zdvihol sa chladný vietor. Terén začína klesať a spolubežci sa rozbiehajú, ja pre bolesť nemôžem. V diaľke vidím poslednú občerstvovačku. Vietor, zima, vyčerpanie s neschopnosťou bežať si vyberajú svoju daň. Je mi hrozná zima, drkocem zubami a rozmýšľam, že ak rýchlo niečo nevymyslím, bude zle, veľmi zle. Prinútim sa dať dole batoh a následne bundu. Vyťahujem náhradné tričko a rukavice. Znovu bunda, ruksak a už je dobre. Pokračujem ďalej a viem, že to už zvládnem. Na občerstvovačke na seba ešte natiahnem elasťáky. Posledný úsek je snáď najnáročnejší. Prudké klesanie, mokrý terén a technické pasáže v šmykľavom blate medzi
kameňmi a koreňmi. Oproti mi vybieha starostlivý dobrovoľník a pýta sa, či som OK. Prichádza varovať pretekárov, aby sa tento úsek nesnažili bežať. Mňa to teda rozhodne ani len nenapadne.
Unavený a ubolený sa len pajdám po horskej ceste, ako inak kamenistej. Skúšam bežať ale nejde to. Modlím sa za asfaltku, ktorá stále neprichádza. Konečne vybieham z lesa, lúka a v diaľke domy. Už je dobre. Začínam utekať, konečne asfalt. Vbieham do mesta a nálada sa mi prudko zdvíha. Opäť množstvo divákov, usmiatych, v očiach im čítam obdiv. Znova sa škerím a prebieham cieľom. Poviem pár nezmyslov do mikrofónu, odovzdám čip a dostanem finišerskú vestu.  Na všetko zlé je zabudnuté, ostáva len pocit opojenia. Dokázal som to.

Výsledky





















Kompletné výsledky LUT
Kompletné výsledky Cortina Trail

Pozitíva:


Diváci všade na trati. Turisti, ktorý z diaľky uhýbajú z trasy. Doslova všetci povzbudzujú. Organizátori a polícia, ktorí zastavujú dopravu a to spôsobom, aby bežci nemuseli ani náhodou spomaliť. Občerstvovacie stanice.

Negatíva:


 žiadne


Chyby:


Chýb som spravil hneď niekoľko:

- nekontroloval som stav batérie mobilu
- nevhodná obuv (Inov8 Race Ultra 270), väčšina závodníkov si obula Hoka One alebo Techniky
- na budúce si zo sebou zoberiem aj nepremokavú bundu a nohavice
- Garminu by som veľmi rád "vyčistil" žalúdok za ich Fenix 3 - slabá výdrž batérie a poškodený gps záznam
- nezobral som si náhradné ponožky
- obliekol som si nové oblečenie bez toho, aby som ho vyskúšal (áno som hlupák), moje nové nohavice Compressport sa mi za to odmenili podliatinami na stehnách
- stratil som náhradný akumulátor do Nao
- zabudol som si papierové vreckovky (na druhej strane už viem, prečo je v odporúčanej výbave elastický obväz - oceníte, keď na vás príde slabá chvíľka - čistý luxus ! :) )

Moja výbava:


Compressport tričko a kraťasy
Tenisky Inov8 RaceUltra 270
Buffka Buff
Kompresné návleky Skins (na ruky aj lýtka), v zálohe som mal kompresné návleky Eleven
Čelovka Nao + náhradný akumulátor
Bežecká vesta Salomon S-Lab Adv Skin 12 + 3 fľaše na vodu Salomon
Bežecké paličky Black Diamond Ultra Distance
Ponožky Salomon S-Lab
Rukavice Montane Prism Glove


Slnečné okuliare
Šiltovka Inov8
Fukerky gate Newline
Fukerka vetrovka s kapucňou Benesport
Tričko s dlhým rukávom Newline
Elasťáky Newline
Návleky OutdoorResearch
Strava od Nutrendu



Slovo na záver


Z hľadiska priebehu preteku som postrehol jedno - množstvo elitných bežcov išlo akosi naľahko. Po prečítaní článku na Rungo mi to doplo. Eliťáci majú podporné teamy na trati. Asi to nie je zakázané, no mení to veci úplne zásadne a nemyslím si, že je to fér. Zakiaľ čo ostatní bežci si musia nosiť všetku povinnú aj doplnkovú výbavu zo sebou, elita beží naľahko a v prípade, že niečo potrebuje alebo nepotrebuje (strava, voda, suché tenisky, paličky, oblečenie, čelovka...) mu ju jednoducho podporný team dodá. Odhadujem, že takto ušetrený jeden kilogram váhy umožní dobehnúť o hodinu skôr (možno aj viac). Tým pádom výsledky eliťákov a nás ostatných nemá zmysel porovnávať. Nechcem tým znevažovať ich obdivuhodný športový výkon, iba chcem na tento fakt upozorniť.(Väčšinou sa o tomto nedočítate a do zákulisia pretekov nevidíte).

Poďakovanie


V prvom rade ďakujem svojej rodine, bez ich podpory by to jednoducho nešlo
Taktiež ďakujem všetkým priateľom, ktorý ma podporili

Osobitne by som rád poďakoval:


Ing. Janovi Weberovi -  firma Salomon-run.cz  
Mgr. Dušanovi Prachárovi - Win s.r.o. zástupca firmy Nutrend na Slovensku
Kamarátke Lenke Kyselicovej - zastúpenie firmy Eleven Sportswear  a SportProfi
Kamarátom Edovi Grolmusovi a Petrovi Móricovi - zastúpenie firmy Buff
Petrovi Verčekovi - autorovi mojej profilovky



A ešte posledná - reklamná :)

streda 17. júna 2015

Stravovanie a pitný režim počas ultramaratónu

Počas svojej krátkej ale zato intenzívnej cesty som nadobudol niekoľko skúseností. Je pre mňa úplne zvláštny pocit, vyjadrovať sa ku stravovaniu, pretože tí, ktorí ma poznajú vedia, že stravu som nikdy príliš neriešil.  Budem písať vyslovene SVOJE názory a plne chápem individuálne potreby a požiadavky, lebo každý jedinec musí rešpektovať vlastné potreby (vegetaráni, vegáni, frutariáni a iní rastafariáni - peace forever !  :) ).

Začnem trošku všeobecne .....

Prakticky celý život som bol mäsožravec, živočíšna potrava tvorila dominantnú časť môjho jedálnička. Okrem toho som klasicky "po slovensky" jedol v pomere 1:1 k mäsu prílohy - zemiaky, ryžu, knedle a pod.... Však to určite poznáte. :) Napriek tomu som nikdy nebol tučný (skôr 58-kilový chrt).  Po  určitom čase ako som začal behať, bola prvým prekvapením zmena jedálnička. Táto zmena vyplynula úplne prirodzene, jednoducho moje telo si vypýtalo čo potrebuje a ja som ho poslúchal. V strave mi tak ubudlo klasických príloh a pribudlo (v mojom prípade radikálne) čerstvej zeleniny. Zaujímavosťou je, že nikdy som nejedol veľa ovocia, no ako mi odbehané kilometre pribúdali (lámalo sa to okolo 2500 km), tak som začal pociťovať chuť na ovocie. A tak som jedol množstvo pomarančov, jabĺk, hrušiek, ďatlí, melónov...... je možné, že za mesiac som vtedy zjedol takmer svoju celoživotnú spotrebu ovocia :).  Popri tom množstvo zjedeného mäsa sa nezmenilo a mäso mi stále chutí, no ubudlo klasických príloh - častokrát ich vynechám úplne. Uprednostňujem steaky a narýchlo opečené mäso na woku, no nepohrdnem ani pečenou kačkou/husou, pečeným mäsom, rezňami a vôbec akýmkoľvek typom mäsíčka.... mňam! V celkovom ponímaní je však moja strava veľmi pestrá a áno aj veľmi zábavná a chutná.


Stravovanie bežca je možné rozdeliť do štyroch fáz:


1. Stravovanie ďaleko pred pretekom

Tu dám jediné odporučenie - jedzte si čo chcete! :) Pretože veľa trénujete rešpektujte, že vaše telo potrebuje zvýšený prísun energie, vitamínov a minerálov. Lepšie ako jesť chémiu (tablety), je príjmať tieto látky prirodzenou cestou - pestrou stravou.

Rešpektujte zvýšené energetické požiadavky pred tréningom. Platí zásada č. 1.: Nikdy nechodťe behať hladný!!!! Kto zažil "hlaďák" počas aktivity, vie o čom hovorím. Najneskôr pol hodinu pred behom je vhodné zajesť si niečo ľahké, pričom každý si musí vyskúšať, čo mu vyhovuje. Napr. hrozný zážitok mám s fašírkami (áno viem, že to má ďaleko od ľahkého jedla, no mal som možnosť vybehnúť si cez víkend hneď poobede, tak som neodolal). Bleee... :) :) :)


Zažil som hlaďák počas behu a zrovna vtedy som si nezobral svoju obľúbenú Mars tyčinku (však načo, že?). Bolo to zrovna v polovici feraty na Martinské hole. Mal som hypoglykémiu, triasol som sa, veľmi som zoslabol a začínalo mi byť jasné, že môže vzniknúť problém, dokonca až taký, že nezvládnem cestu nahor a ani nadol. Šťastím pre mňa bolo, že som vtedy našiel v ruksaku zabudnutý gél. Asi po 10 minútach, ako som ho zjedol, som dokázal bežať do vrchu!!!! Nakoniec to dopadlo tak, že to bol jeden z mojich najrýchlejších behov vo finálnej časti feraty. 

Takýchto stavov som mal počas tréningov niekoľko. Kedže som s nimi rátal, tak som vždy zo sebou nosil peniaze (možnosť kúpy napr. horalky, kofoly, malého piva a pod...) alebo Mars tyčinku, prípadne v dnešnej dobe nosím zo sebou (rovnako ako moji kamaráti) jednu Carbonexovú tabletku, čo je veľmí efektívne riešenie, pretože je veľmi ľahká, spratná a neskutočne účinná.
Pred ťažkým tréningom (20 km a viac) som vyskúšal kašu B4 od Nutrendu. Čo sa týka konzistencie a chuti, nie je to zrovna moje gusto, avšak spoľahlivo ma banánová bé forka podržala počas ťažších výkonov a tak som ochotný prižmúriť oko a zhltnúť ju (ovsené vločky u nás tradične  prehliada aj  pes v stave najvyššieho zúfalstva a ja osobne som tento typ stravy dobrovoľne zjedol asi len teraz :) ). Dokonca som takýto typ tréningu dokončil bez ďalšej stravy či gélov.



2. Stravovanie tesne pred pretekom

Vhodne zvolená strava pred pretekom, je jedným z úplne základným prvkom, ktoré ovplyvňujú úspech prípadne neúspech. Častokrát som jedol energeticky bohatú potravu a to večer ako aj ráno pred pretekom. Strava nesmie byť ťažká. Ja osobne sa určite vyhnem niektorej zelenine - paprike, cesnaku, jedlám ako je guľáš, klobása a pod. Vhodné sú vajíčka, cestoviny, ryba, syry, ovocie .... no odskúšaný mám aj steak ;). Tiež sa vyhnite jedlám, ktoré nafukujú .... najmä vtedy, ak nebežíte sami, prípadne ak chcete zanechať dojem :). Nejedzte jedlo, ktoré dlho "leží" v žalúdku. Každý z nás má "svoje jedlá", ktoré netoleruje - zistite si dopredu, o aké ide. Rozhodne treba vyskúšať daný typ stravy už počas tréningu a pred pretekom sa zjedzte len overenú stravu. Vzhľadom na dobrú skúsenosť ja osobne pred každým pretekom určite budem preferovať už spomínanú kašu B4, ktorú zjem asi hodinu pred začiatkom preteku. Páči sa mi na nej, že dokážem predvídať ako dlho a ako intenzívne bude fungovať, čo žiaľ u bežných potravín predpovedať úplne neviem. Veľa ľudí robí pred pretekom zásadnú chybu a tou je žúrka... Večer pred pretekom sa zíde veľa starých alebo budúcich kamošov a spať sa ide až nadránom .... Myslím si, že výsledkom je premrhaný pretek - celé úsilie, ktoré si dovtedy venoval vyjde navnivoč... Jednoducho pred pretekom sa treba dobre vyspať, optimálne dve noci po sebe, no toto sa mne nikdy nepodarilo. Striedma konzumácia alkoholu večer pred pretekom je vhodná - uvoľní napätie a lepšie sa aj zaspáva.

3. Stravovanie počas preteku

Konečne sa dostávam k jadru veci a môžem byť konkrétnejší než v predchádzajúcich častiach. Počas pretekov som sa stretol s niekoľkými typmi bežcov: čistí gélaci, gélaci kombinujúci jedlá na občerstvovačkách, čistí bufetári - stravníci občerstvovačiek, producenti domácej chémie - výrobcovia domácich gélov, chia konzumenti, konzumenti tukov, konzumenti adaptogénov, konzumenti ďatlí, vegetariáni/vegáni, frutariáni, a prekvapení amatéri. Myslím si, že každý z týchto typov (okrem prekvapeného amatéra) má určitý význam a vychádza z poznatkov svojich potrieb počas ultrabehu.

Ja to robím takto:

Strava - hodinu pred pretekom - 1x Nutrend B4 Before activity (namiesto toho sa môžete poriadne naraňajkovať ... no s uvážením, akú stravu tolerujete, a akú nie. Urtčite sa hladný na beh nepúšťaje)
             pol hodinu pred pretekom - 1 x dlhý gél Nutrend Enduro Snack
                                                          1 x krátky gél Nutrend Carbo snack
                                                          1 x Nutrend Šleha alebo Nutrend Brutus
                                                          2 magnéziové tablety Nutrend Anti cramp
                                                          a celé to zapijem to 500 ml Nutrend Profi Drink alebo
                                                          hypotonickým Isodrink
                 





Poznámka: uvedomujem si, že to vyzerá ako reklama na produkty Nutrendu, ale je faktom, že som s ich produkatmi maximálne spokojný a používam ich od Malofatranskej 100. Vzhľadom k tomu, že mám dobrú skúsenosť iné produkty neriešim. Je zaujímavé, že voči takejto chémii som mal na začiatku značný odpor, ako bežcovi mi to pripadalo celé umelé, či dokonca nefér. Tiež som sa obával, čo za "svinstvo" gély môžu obsahovať. Po Nutrende som siahol preto, lebo v časoch mojich začiatkov podporoval Slovenský Olympijský team a tak som mal aspoň akú takú istotu, že neobsahuje žiadne zakázané látky. V dnešnej dobe si všímam, že množstvo bežcov, obzvlášť tých top, siaha po géloch.

Čo budem počas behu jesť a piť záleží dosť od počasia. Iný režim je v zime, chlade a daždi a iný počas horúcich letných dní. Vo všeobecnosti je možné povedať, že v zime vypijem menej tekutín, respektíve v horúcich dňoch potrebujem tekutiny navyše.

Držím sa zásady, že počas behu sa  (okrem iných vecí) sústredím na svoje potreby pitia a energetické požiadavky. Platí pravidlo, že pijem skôr, než som smädný a jem aj keď nie som hladný - základný stravovací a pitný režim mám dopredu určený. Nečakám, kým vznikne akýkoľvek typ problému, ale snažím sa mu predchádzať. Nedostatok energie, tekutín alebo chýbajúce minerály ma značne spomalia, až kým nedôjde k normalizácii stavu. Pokiaľ však necháte veci zájsť príliš ďaleko, môžu byť vyššie uvedené faktory príčinou, že pretek nedokončíte a skončíte s kŕčmi, celkovým oslabnutím, bolesťami brucha alebo zvracaním. Tiež musím upozorniť, že obzvlášť s minerálmi a tekutinami to netreba prehánať, pretože ak sa príliš zavodníte, alebo užijete veľa minerálov, tak skončíte rovnako zle. Jednoducho rozmýšľajte a rátajte koľko ste toho pojedli a vypili.


Čo si beriem zo sebou:

1x sáčok s kuchynskou soľou (túto väčšinou mávajú aj na občerstvovačkách, no rád ju mám pri sebe - pre istotu). Balím si ju do malého "zip" sáčku, teda používam vlastne dva v sebe, pretože kryštáliky soli niekedy zalepia zatvárací mechanizmus.




4-5 x sáčok s nameranou dávkou iontového prášku - Nutrend Profidrink alebo Isodrink. Opäť typu zip. Nikdy sa nespolieham na ionťáky na občerstvovačkách, pretože netuším čo je v nich namiešané a častokrát mi pripomínajú len zafarbenú vodu.

2-3 tablety Nutrend Carbonex - túto si dávam na noc namiesto Carbo Snacku (obsahuje kofeín a taurín a tak ma nakopne) a tiež si ich držím v zálohe pre prípa potreby. Napríklad často ich zjem pred poslednými 10 km, kedy už meliem z posledného.

1 x Šleha alebo Brutus (Šleha sa už prestala vyrábať). Túto užijem v polovici preteku.

4-5 x Enduro Snack - pretek si rozdelím na 4-5  rovnakých intervalov, kedy gél vypijem.

4-5 x  Carbo Snack - platí to isté ako pri Enduro Snack

minimálne 12 ks tabliet Anti Cramp, tieto väčšinou užívam na každej občerstovačke jednu a doteraz sa mi vždy stalo, že som časť tabliet rozdal kŕčujúcim spolubežcom :)

1x Mars tyčinku alebo sáčok ďatlí na spestrenie (vykôstkované ďatle v poslednej dobe milujem, hovorí sa, že jedna ďatla postačuje na 40 minút behu a čítal som o človeku (mimochodom Slovák), ktorý behá výhradne na ďatliach.

Na všetkých občerstvovačkách pijem a jem na čo mám aktuálne chuť. Vynikajúce je ovocie, ktoré zárovaň aj hydratuje - obzvlášť obľubujem pomaranče, zhltnem však aj banán, čokoládu, v druhej polovici preteku aj chleba s masťou, kávu, kolu, pivo (ale iba jedno).

Prvých 20 km stravu a pitie neriešim vôbec (ak nie je horúco), častokrát si beriem s
o sebou len pol litra obyčajnej vody a druhú fľašu mám prázdnu (šetrím tak na hmotnosti).

Zo sebou mám 2x 500 ml fľaše typu soft flask - do jednej si miešam ionťák / Profidrink a v druhej nosím čistú vodu. Soft flasky sú veľmi ľahké a spratné - preto ich obľubujem. Buď používam Salomon, ktoré som dostal k bežeckému vaku, alebo Marmot, ktoré majú zasa výhodu, že sa dajú zamknúť (po stlačení sosáčika voda netečie).


Pokiaľ počas behu pociťujete veľkú únavu, kŕče alebo bolesť, môže to byť v dôsledku nedostatku minerálov alebo energie (no POZOR! aj v dôsledku ich prílišného užívania!!!!). Zázračným riešením je užitie trocha soli (funguje to v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd), prípadne napitie vody alebo užitie gélu (v tomto prípade odporúčam krátky gél - Carbo snack prípadne Carbonex tabletu).

Ešte rada na koniec: Niektoré typy pretekov umožňujú prenesenie druhého ruksaku na kontrolu v polovici pretekov. Využite to a polovicu svojej stravy si pošlite s ruksakom. Pamätajte, že čím ste ľahší, tým ste rýchlejší! Toto je univerzálna zásada!!!!

Noooo a konečne sme v cieli .....

4. Stravovanie po preteku

Po dobehnutí mám dobrú skúsenosť s užitím regeneračných nápojov - Regener alebo BCAA Recovery support, tieto užite do 40 minút po aktivite. Regeneračné nápoje sú obzvlášť vhodné po  tréningu, kedy minimalizujete "požieranie" vlastného tela zvýšenými energetickými požiadavkami. Minimálne sa určite po dobehnutí ultrabehu najedzte. Ja si určite doprajem aj pivko.







pondelok 15. júna 2015

Profil

Pohlavie: muž
Rok narodenia: 1973

Doterajší objem: 3894 km / +160 000 m

Špecializácia: Neurológ, Ultra running, Running, Skialpinizmus, MTB

Kedy to začalo: október 2013


Absolvované preteky:

Martinský polmaratón 2014, 2015

Malofatranská 100 2014

Beh do Choča 2014, 2015

Beh na Slavkovský štít 2014

Od Tatier k Dunaju 2014

Martinská hodinovka

Pražská 100 2014

Beh na Luciu

Noc Tuleních pásov

Vrchstudienka 2014

Lazova 100



Plánované preteky:

The North Face Lavaredo Ultra 2015

Beskydská 7 2015

???